Spolka: Spaces of Collectivity

Únik z formalizovanej práce plnej príručiek v ústrety testovaniu nových, rovnocennejších a odolnejších foriem spolupráce. Workshop, world café, okrúhly stôl, bytová schôdza. V estetike priestoru a formátoch s vtipnými názvami sa nachádza spríjemnenie a zefektívnenie často náročnej situácie kolektívneho rozhovoru. Na druhej strane spôsobuje Pavlov reflex odmietnutia účasti práve kvôli neprirodzenému set-upu, ošúchanej terminológii, priestorovo formalizovanej interakcii. Aké vlastné druhy priestorov kolektivity tvorí postsocialistická súčasnosť a ako tieto priestory ovplyvňujú naše každodenné reality a naopak?

Priestory kolektívnosti sú vlastnou analýzou fenoménu, na ktorého fungovanie ale aj nevyhnutnú účelovú až nepríjemnú estetiku sme si zvykli. V rámci kladenia si otázok pátrame po procesoch, ktoré kolektívom umožňujú vznikať a fungovať v našom stredoeurópskom kontexte. Do procesu zahŕňame priestor, ktorý je spolutvorcom kolektívneho usporiadania a ako nemý aktér vstupuje do podmienok, v ktorých kolektívne usporiadanie prebieha a do toho, čo sa kolektívom vlastne myslí, v užitočnosti, spokojnosti ale aj bolesti. Priestor funguje ako sieť vzťahov, oheň, okolo ktorého sa môže každý situovať, tak ako je mu pohodlné. Stáva sa jazykom, nie cieľom.

Kolektívy sú nazerané skrz formáty workshopov, ktoré sú bežne inštrumentalizáciou a zrýchlením kolektívnej prítomnosti, ako zachytené momentom v čase. Ostali len stopy - artefakty. Flipchart so záznamami, okrúhly stôl s nedopitou kávou a poznámkami, fragmenty nahratých rozhovorov k analýze. Artefakty, ktoré sú nástrojom a pomôckou k tlmočeniu každého záujmu a (spolu)vytváraniu spoločného priestoru, ho však samy nenapĺňajú. V týchto fragmentoch nachádzame spochybnenia samozrejmého. Kolektivita a priestory, v ktorých sa odohráva, sú zobrazením uchopenia tvorby kolektívnych foriem a metód spravovania priestoru podľa vlastnej práce Spolky.

Výstava Spaces of Collectivity neprináša odpovede, ale otázky. Je diskusiou a uvažovaním nad kolektívom a kolektívnymi priestormi, ktoré sa otvárajú v súvislosti so spoločenskými zmenami v súčasnom prelínaní kreatívnej práce, aktivizmu a inovatívneho biznisu. Individualizmus neskorej modernity prináša úzkosti. Spoločenská revolta tak môže predstavovať aj príklon ku kolektívnemu uvažovaniu na všetkých frontoch. Hoci sa však táto hodnota vyzdvihuje, jej idealistické chápanie naráža na osobné a historické skúsenosti.

Spolka je kolektív architektiek a sociologičiek, ktoré sa zaoberajú urbanizmom a angažovaním verejnosti do tvorby miest.

Fotografie výstavy: Peter Fabo.